Stavebné úpravy synagóga, Brezno

Židovská synagóga v Brezne sa nachádza v širšom centre mesta.  Nedá sa prehliadnuť. Je dominantná a unikátna najmä tým, že  je jedinou zachovanou sákrálnou stavbou tohto typu v regióne Horehronia. 
Autorom projektu stavby bol banskobystrický staviteľ Alois Payerberger. Základný kameň položili v roku 1901. O rok neskôr chrám vysvätili. Pozemok a potrebný stavebný materiál darovalo Židovskej náboženskej obci mesto Brezno.  Chceli tým podporiť židovskú komunitu v spomínanom regióne.   Po prvý raz bola synagóga opravovaná v roku  1930.  Počas vojny a deportácii Židov však svoj pôvodný náboženský účel stratila. Neskôr, v povojnovom období, bola  využívaná iba ako sklad nábytku, či sýpka. 
Verejnosti bola znovu sprístupnená  po jej čiastočnej rekonštrukcii o viac ako päťdesiat rokov.
Vlastníkom židovskej synagógy je mesto Brezno. Pred niekoľkými rokmi ju odkúpilo a čiastočne zrekonštruovalo.  Rekonštrukcia sa však neuskutočnila v dostatočnom rozsahu, a preto synagóga začala pôsobením poveternostných vplyvov postupne chátrať. Zatekala strecha, nárožné vežičky boli čoraz viac zdegradované,  začalo sa z nich uvoľňovať murivo. V ostatnom období sa vykonávali už len bežné udržiavacie práce.  Stav synagógy začal byť z  technického a stavebného hľadiska alarmujúci.
Mesto Brezno preto v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici pripravilo projekt stavebných úprav interiéru a exteriéru.  Záchrana synagógy sa stala prioritou v programe skrášľovania mesta. Celkom logicky sa tým zvýši mestu a samotnému regiónu kredit v súvislosti s cestovným ruchom a turizmom. A tým aj jej multifunkčné využitie v spoločenskej oblasti. 
Prvým krokom mesta bola žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Regionálneho operačného programu. Grant sa podarilo získať a samotná rekonštrukcia významnej národnej pamiatky sa mohla po schválení výsledkov verejného obstarávania konečne začať.
Samotná synagóga má vysokú architektonickú hodnotu. Právom je teda zapísaná v zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka. Je zaujímavá viacerými orientálnymi prvkami a trojosím priečelím.  Stavbe dominuje oktogonálna veža s medenou cibuľovitou strechou. Po stranách, ktoré ohraničujú pôdorysne priestory predsiene a schodísk na galérie, sú zvýraznením nároží vystavené nad úroveň strechy malé vežičky, pôvodne ukončené symbolmi šesťcípých Dávidových  hviezd. Ukončenie kupoly z medeného plechu je tiež zdobené Dávidovou šesťcípou hviezdou. 
Vstupný priestor je zaklenutý valenou klenbou.  Pri vstupe padne prvý pohľad  na oltár. Na rozdiel od kresťanských je  menej okázalý a vcelku jednoduchý. Z neho vedie schodisko do modlitebne a ženskej galérie. V priestore svätyne a vo vstupnom priestore je pôvodná podlaha zo šedých plôch, ktoré sú lemované úzkymi červenými pásmi.
Súčasťou projektu bola výmena strešných tesárskych konštrukcií sedlovej strechy,  vyhotovenie strešnej krytiny - šablón z medeného plechu s precíznym ručným ohýbaním a tvarovaním, výroba a montáž okenných  a dverných výplní.  Zhotovené sú podľa požiadaviek pamiatkového úradu s dôrazom na využitie originálnej techniky.

Medzi mimoriadne náročné časti rekonštrukcie patrila ženská galéria, tzv. pavlače, ktoré pozostávali z odstránenia konštrukcie so zachovaním pôvodného dreveného zábradlia a montážou novej oceľovej konštrukcie, spájajúcej jednotlivé oceľové stĺpy. Podlaha na prvom nadpodlaží je zhotovená z liateho terazza so zabudovaným podlahovým kúrením. Vnútorné omietky a ich rekonštrukcia sú urobené podľa návrhu pamiatkového úradu po celej ploche objektu. Výnimkou je tretie nadpodlažie tambur, kde je ponechané pôvodné režné murivo. Tento priestor bol  sprístupnený verejnosti novým točitým vretenovým schodiskom so sklenenými priehľadnými stupňami a nerezovým zábradlím.     

Dnes sa mesto Brezno môže pýšiť unikátnou pamätihodnosťou, ktorá v šírom okolí Horehronia nemá obdobu. Miestna synagóga je po celkovej rekonštrukcii. Zachovala si pôvodný architektonický ráz v súlade s dostupnými dobovými fotografiami.

Top